Urologická ambulancia vykonáva:

• Anamnézu pacientov za účelom získania údajov o urologických funkciách, rizikových faktoroch, doterajších urologických ochoreniach, priebehu ich liečby, urologických operáciách, sexuálnych funkciách a plodnosti

• Odbery biologických materiálov moču, krvi alebo ejakulátu na vyšetrenie biochemické, bakteriologické, cytologické alebo histologické, vyšetrenie onkomarkerov (substancií avizujúcich nádorové ochorenie) u mužov nad 40 rokov (PSA), u mladších v prípade klinickej indikácie

• Klinické urologické vyšetrenie - fyzikálne vyšetrenie, palpačné vyšetrenie prostaty per rektum, palpačné vyšetrenie semenníkov, ultrazvukové vyšetrenie prostaty, obličiek a mieška

• Ultrasonografické vyšetrenie obličiek, močového mechúra a prostaty transabdominálnou sondou

• Ultrasonografické vyšetrenie semenníkov, nadsemenníkov a semenovodov

• Vyšetrenie uroflowmetrom – stanovenie prúdu moču

• Poučenie o samovyšetrovaní

• Komplexné zhodnotenie výsledkov preventívnej prehliadky, vypracovanie lekárskej správy so závermi a s doporučením pre zmluvného všeobecného lekára klienta

• preventívne vyšetrenie podľa zákona.

Zmluvné zdravotné poisťovne:

• Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s.,
• Union zdravotná poisťovňa, a.s.

UROLÓGIA

je samostatný medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou, liečbou, dispenzarizáciou (pravidelnými kontrolami) a výskumom ochorení močového ústrojenstva u mužov a žien a tiež chorobami pohlavných orgánov u mužov.

Močové ústrojenstvo pozostáva z týchto orgánov:

• obličky
• močovody
• močový mechúr
• močová trubica

Pohlavné orgány mužov:

• semenníky
• nadsemenníky
• prostata (predstojná žľaza)
• penis (pohlavný úd)

Existujú dve základné skupiny ochorení týchto orgánov: vrodené a získané.

Najčastejšie vrodené chyby močového ústrojenstva:

• iný, ako normálny tvar a uloženie obličiek až po jej zrastenie na dolných póloch, tzv. podkovovitá oblička, nedostatočné vývin jednej, alebo oboch obličiek, obličky vyvinuté s obsahom početných cýst, tzv. polycystické obličky.
• nadmerne široko vyvinutý močovod - megaureter, alebo vyústenie mimo
• močového mechúra, najčastejšie do druhého močovodu.
• iné vyústenie močovej trubice ako na konci pohlavného údu, buď na jeho prednej strane (hypospádia) alebo na zadnej strane (epispádia)
• zúženie predkožky s nemožnosťou jej voľného pretiahnutia cez žaluď (fimóza).

 Najčastejšie vrodené chyby pohlavných orgánov u chlapcov:

• neúplné vyvinutie jedného, alebo oboch semenníkov
• nezostúpený jeden, alebo oba semenníky do mieška.
• nadmerný obsah telesnej tekutiny v miešku (hydrokéla)
• nenormálne vyvinutý, najčastejšie rôzne zakrivený pohlavný úd.

Vzhľadom na to, že tieto vrodené chyby močových a pohlavných orgánov vedú počas rastu jedinca k rôznym komplikáciám, je potrebná ich chirurgická náprava, niektoré treba riešiť ihneď po narodení, iné neskôr. Tejto problematike sa venuje detská urológia.

K získaným ochoreniam, či už v detstve, počas dospievania, alebo v dospelosti patria:

• zápaly
• kamene
• nádory

Zápalové ochorenia postihujú prakticky všetky orgány močovej sústavy mužov i žien, taktiež pohlavných orgánov mužov. Ich príčinou môže byť infekčné ochorenie kdekoľvek v tele, kedy sa krvnou cestou dostanú baktérie do týchto orgánov. U žien býva príčinou zápalových ochorení preniknutie baktérií z infekčných ochorení pohlavných orgánov, pretože ich močová trubica je veľmi krátka, preniknú choroboplodné zárodky rýchlo do močového mechúra a pri jeho neliečení preniká zápal i do horných močových ciest - močovodov a obličiek.

Ďalšou príčinou zápalu obličiek môže byť zablokovanie odtoku moču kameňom. Moč sa hromadí v dutom systéme obličky, rozťahuje ho, spôsobuje bolesti. Moč je veľmi dobrou živnou pôdou pre baktérie, preto pri stagnácii moču dochádza veľmi rýchlo k jeho infikovaniu a dochádza až k hnisavému  zápalu obličky, ktorý sa prejavuje veľkou bolesťou vysokými teplotami až triaškou. Prekážku odtoku moču preto treba č najskôr odstrániť.

Klinickým príznakom zápalu niektorého orgánu je v prvom rade bolesť postihnutého orgánu a zvýšená teplota, v prípade zápalu močového mechúra a močovej trubice je to časté nutkanie na močenie a bolestivé rezanie pri močení.

Liečba zápalov nekomplikovaných zápalov močových ciest spočíva v užívaní antibiotík, ktoré sa vylučujú močom. Ďalšou veľmi dôležitou súčasťou liečby je veľký príjem tekutín ( okolo 3 litrov za 24 hodín v akútnom štádiu ), aby močové cesty boli dostatočne preplachované a tým napomáhali vyplaveniu infekčného agens.

Vznik močových kameňov môže mať niekoľko príčin. Najčastejšou je nedostatočný príjem tekutín ( tieto unikajú z tela kožou, aj keď sa človek nepotí a dýchaním ). V takomto prípade dochádza k tvoreniu hustého, tmavožltého moču, ktorý obsahuje veľa solí a iných odpadových látok, ktoré sa vylučujú obličkami. Kryštáliky soli sa môžu v dutom systéme obličky vyzrážať, na ne sa potom nabaľujú ďalšie vrstvy solí a vznikne kameň.

Inou príčinou môže byť porucha niektorých žliaz s vnútorným vylučovaním, čo spôsobuje, že moč vylučovaný obličkami nemá normálne zloženie, nachádzajú sa v ňom produkty látkovej výmeny, ktoré tam za normálnych okolností nie sú, moč je buď príliš kyslý alebo zásaditý, čo podporuje tvorbu kameňov. V takýchto prípadoch je potrebná úzka spolupráca urológa s endokrinológom, pretože pri neliečení základnej príčiny dochádza k opakovanému tvoreniu kameňov.

Klinický obraz závisí od umiestnenia a veľkosti kameňa. Ak je kameň v obličke a nehýbe sa, je často náhodným nálezom, pretože nespôsobuje žiadne subjektívne obtiaže. Pacienta privedie k lekárovi až zápal močových ciest, pretože kamene v obličke veľmi často prispievajú k vzniku zápalu. Sú v obličke cudzím telesom a organizmus na jeho dlhodobú prítomnosť reaguje zápalom obličky.

Pokiaľ je kameň malý, často sa dostane do močovodu a spôsobí jeho dráždením veľké bolesti, známe ako obličková kolika. Bolesti pri nej sú také intenzívne, že pacient hľadá pomoc okamžite. V takýchto prípadoch je možné, že malý kameň z močovodu sa pri vhodnej medikamentóznej liečbe dostane do močového mechúra, odkiaľ ho pacient vymočí.

Ak kameň zostane zaklinený v močovode je možné ho odstrániť zavedením slučky do močovodu a jeho mechanické odstránenie.

Kameň, ktorý sa dostane do močového mechúra a pacient ho nevymočí, naďalej rastie a je potrebné jeho chirurgické odstránenie.

V posedných dvoch desaťročiach došlo v výraznej zmene odstraňovania močových kameňov. Namiesto klasických otvorených operácií sa vo väčšine prípadov prešlo k tzv. nekrvavým zákrokom.

Kameň sa odstráni buď zavedením tzv. endoskopu cez kožu a pod rentgenovou kontrolou sa kameň týmto prístrojom odstráni. Ďalšou metódou je „ mimotelová litotrypsia " pri ktorej sa bez akéhokoľvek rezania cielenými ultrazvukovými vlnami kameň rozbije prakticky na „piesok", ktorý potom pacient voľne vymočí.

Voľba najvhodnejšej liečebnej metódy závisí od veľkosti, zloženia a umiestnenia kameňa.

Nádorové ochorenia močovo pohlavných orgánov (okrem semenníkov a prostaty ) sú veľmi zradné v tom, že v počiatočných štádiách nerobia žiadne obtiaže. Ich najčastejším príznakom je krvavý moč a v prípade obličiek si pacient sám, alebo inom lekárskom vyšetrení brucha nájde akoby cudzí predmet v dutine brušnej.

Liečba nádorov obličky spočíva v jej kompletnom odstránení. Druhá oblička je schopná prebrať aj jej funkciu a prípade, že nádor je odstránený včas, pacient môže žiť normálnym životom.

Nádory semenníkov sa vyskytujú najčastejšie vo vekovej kategórii do 35 rokov. Ich výhodou je, že pacient ich môže objaviť v počiatočnom štádiu, tým, že si pravidelne prehmatáva obsah mieška ( tzv. samovyšetrenie ). Ak zistí nejakú nepravidelnosť, alebo hrčku na semenníku, mal by okamžite vyhľadať urológa.

Taktiež nádory pohlavného údu hoci sú zriedkavé, sú ľahko zistiteľné, pretože pacient ich spozoruje sám. Pri výskyte akéhokoľvek novotvaru či bradavice by mal okamžite vyhľadať urológa.

Nádory prostaty delíme na nezhubné a zhubné.

Nezhubné zväčšenie prostaty (benígna prostatická hyperplázia) je v podstate fyziologický proces, ktorého príčinou je pokles mužských hormónov vo veku nad 50 rokov. Prejavuje sa sťaženým močením, tenším prúdom moču, neskôr nočným močením. Ak príde pacient k urológovi už pri prvých takýchto príznakoch, je možné zväčšovanie prostaty spomaliť, alebo až zastaviť podávaním vhodných liekov. Ak prostata, ktorá obklopuje močovú trubicu narastie do takých rozmerov, že zabráni pacientovi močiť, je potrebné jej chirurgické odstránenie.

Zhubný nádor prostaty (rakovina) je nebezpečný v tom, že začína rásť na vonkajšom okraji a spočiatku, pokiaľ neprerastie hlbšie, nerobí žiadne ťažkosti. Preto by muži nad 50 rokov veku mali navštíviť každé 3 roky urológa, aby jednoduchým vyšetrením prehmatal prostatu a prípadnú rakovinu tak zachytil vo včasnom štádiu, kedy je šanca na vyliečenie vysoká.

PREVENCIA  UROLOGICKÝCH OCHORENÍ

Ako už bolo spomenuté vyššie, najdôležitejším preventívnym opatrením zápalov močových ciest a tvorby kameňov je dostatočný príjem tekutín. Alkohol a káva sa z urologického hľadiska nepovažujú za tekutinu, pretože pri ich vylučovaní strhávajú zo sebou vodu z organizmu a tým paradoxne spôsobujú zníženie objemu telesných tekutín a tým zahustenie moču.

Ďalším preventívnym opatrením zo strany pacienta sú pravidelné preventívne urologické prehliadky, pri ktorých sa robí i mikroskopické vyšetrenie moču. Pri začínajúcich nádorových ochoreniach môže nájsť urológ v moči červené krvinky, aj keď pacient ešte nespozoroval krvavý moč a týmto spôsobom začne urológ pátrať po príčine a môže nájsť nádor v počiatočnom štádiu, kedy je šanca na úplné vyliečenie veľmi vysoká.

Neoddeliteľnou súčasťou preventívneho urologického vyšetrenia je aj vyšetrenie prostaty, ktoré by muži nad 50 rokov veku mali absolvovať pravidelne.

Preventívna urologická prehliadka obsahuje i ultrazvukové vyšetrenie obličiek a močového mechúra, ktoré môže tiež zachytiť včasné štádium nádoru obličky, prípadne kameň, o ktorom pacient ani nevie.

Urológ taktiež prehmatá semenníky a pri akomkoľvek podozrivom náleze urobí hneď ultrazvukové vyšetrenie.